Zhruba pred mesiacom som sa rozišiel s partnerkou. Rozchod bol vzájomný. Počas toho mesiaca som s ňou šiel párkrát von a všetko si hovoril a povedal jej, že potrebujem byť bez nej, aby som sa dokázal v živote posunúť dal. Ona si teraz niečo začína s niekým. Lenže keď som s ňou bol včera vonku, aby som to teda ukončil, tak to úplne dobre nevzala. Respektíve oboch nás k sebe niečo hrozne ťahá, ale ja už som v tej fáze, že verím tomu, že prerušenie kontaktu ma pomôže. Lenže ona ma furt píše, že o mňa nechce prísť, že sa jej porád v hlave honí spomienky na nás.

Keď som jej povedal, že čím ďalej ju neuvidím, tak tým skôr city k nej stratím, tak ma hovorila, že nechce aby som tie city stratil a ja už fakt neviem kadiaľ kam. Ako som povedal, tak už ju nekontaktujem, ale ona ma zase písala ako o mňa nechce prísť a ja jednoducho neviem čo si myslieť. Máme spolu hrozne zvláštne puto, ktoré cítime obaja, ale ja tu nemôžem byť, keď viem, že je s niekým iným. Reálne ma príde, že jednoducho nevie čo chce (je ju 28 rokov) a netuší čo má robiť. Ja zas viem, že ma to hrozne ubližuje, ale zase musím ísť v živote dal, keď nemôžeme byť spolu (mne je 34 rokov).

Toto sa mi ešte nestalo, aby bol pre mňa v živote niekto tak veľmi dôležitý, že je tak hrozne ťažko odísť. No áno, lenže keď od nej neodídem, tak sa neposunú dal. Mne jednoducho ničí, že ona si začala niečo s niekým iným a mne zase vykladá toto. Mala by sa rozhodnúť a urovnať si v hlave to, čo chce, pretože ma už to celkom aj štve. Toto totiž nebude mať konca, pokiaľ sa ona raz a navždy nerozhodne medzi ním a mnou. Fakt mi pripadá, že nevie, čo chce a neviem, čo by jej ešte ukázalo ten smer, ktorým by sa mala vydať. Príde mi celkom dosť divné, že neuvažuje takto ako ja, bolo by to totiž oveľa jednoduchšie. Na druhú stranu aj ona je pre mňa dôležitá a týmto to pre mňa začína byť ešte viac ťažšie, než to bolo doteraz.